Radosti - naše i cudzie

Niekedy mám pocit, že sa viem viac tešiť z radosti druhých ako mojej vlastnej. Je to zvláštny pocit spolupatričnosti, zvláštny pocit blízkosti. Veľmi ďakujem všetkým, ktorí sa so mno delia o svoje radosti. Nie je vždy ľahké nájsť ľudí, ktorí sú ochotní sa deliť. Ešte ťažšie je nájsť ľudí, ktorí sú ochotní sa deliť o svoje radosti. Ľudské pokolenie má tendenciu uchovávať svoje radosti pre seba. Nie sme ochotní sa deliť o to, čo nám prináša radosť. Na druhej strane sa veľmi radi chválime. Dokážeme o našich úspechoch hovoriť hodiny a tisícom. Nechceme sa s nimi však deliť, chceme sa iba chváliť, chceme aby závideli... Mali by sme sa naučiť svoju radosť rozdávať a nie sa ňou chváliť. Ja som sa naposledy veľmi tešil z narodenia mojej druhej netere. Vždy je krásne, ak na svet príde nový človiečik. Mal som obrovskú radosť, že sa môj brat so mnou o túto udalosť podelil. Viem, že on sa tešil určite viac, ale ja som mal pocit, že sa jeho dcéra narodila aj mne. Mal som pocit, že opäť sme si bližší - všetci traja. Na nešťastie už dlhšie obdobie žijem za hranicami Slovenska a tak som ešte nemal šancu to malé stvorenie vidieť. Viem, že spoločná radosť v našej rodine sa preniesla i na našich známych a blízkych. Nerozumiem prečo ľudia dokážu byť na seba zlí. Keby sa každému v našom okolí denne narodilo dieťa, myslim, že by bol život na planéte Zem oveľa krajší. Demografická otázka by už tiež nebola otázkou. Dúfam, že prostredníctvom týchto riadkov som preniesol trochu radosti na každého z vás. Dúfam, že sa usmejete, keď najbližšie stretnete iného človeka. Dúfam, že sa o svoju radosť podelíte...