Od útleho detstva mám rád sneh a vždy sa teším, keď je ho dostatok(nie přespříliš). Obrovskú radosť mi spôsoboval prvý, panneský sneh. Zväčša mal len veľmi krátku životnosť, ale príjemne hrial na duši. Bol to pre mňa vždy paradox, že studený sneh môže hriať. Na druhej strane život je plný paradoxov...
Dnes som tisíce kilometrov od rodnej hrudy a ten pocit očakávania mi chýba. Veľmi rád by som dnes ten náznak snehu uvidel. Vyšiel by som von z bytu a nechal vločky topiť sa na mojom tele. Keby bolo snehu tak akurát, postavil by som snehuliaka a všetci moji tunajší susedia by oči vyvaľovali, že čo to ten blázon robí. Nakoniec by sa strhla obrovská guľovačka. Zajtra by sme sa všetci prebudili a po shehu ani stopy. Stopy by však ostali v nás...
Je množstvo vecí, ktoré vám chýbajú, keď žijete mimo Slovenska. Dnes pri pohľade do kalendára mi jednoznačne chýba sneh. Už sa neviem dočkať mojej cesty "na Vianoce za mamou" - slovami Janka Kurica. Dúfam, že nám Perinbaba zatrasie perinou a ja prídem na snehobiele Slovensko. Jednoznačne musím povedať, že Vianoce bez snehu sú len také polovičné Vianoce.
Keď žijete mimo Slovenska chýba vám veľa vecí. Nikdy by ma nenapadlo, že mi bude na Martina smutno, pretože viem, že nepríde na bielom koni. Ak náhodou k vám prišiel, tak ho pozdravte a že mu želám šťastnú cestu.